---

Občas si chodím sadnúť k vode

A myslím na tých všetkých

Zamotaných v plote

V ostatnom drôte,

Čo vraj ochraňoval ľudí pred zlom

No robil väzňov z takých,

Čo túžili odísť von

Nie je to tak dávno, aby ste zabudli

Nie je to tak dávno, a vy ste zabudli

Tak ako zviera, ktoré zmárnite, keď znova zdrhne

Rovnako zaplatili za to, že chceli žiť voľne

Nie je to tak dávno a už ste zabudli

Zabudli na nich

Nie je to tak dávno a tí, čo do nich strieľali

Sú živí medzi nami

Vždy, keď to na mňa príde,

Chodím si sadnúť k vode

A som rád za to,

Že tam dneska môžem sedieť v kľude

Kľudne si sadni ku mne a namoč svoje dlane

Pokojne plávaj,

Dotkni sa brehu na druhej strane

Nikto nás nezastrelí

Nikto nás neprebodne

Môžeme prúdiť do sveta ako rieka slobodne